Alexinko
Sedem rokov som túžila po psom kamarátovi až sa nakoniec naši zľutovali a do našej rodinky prišlo malé čierne vianočné prekvapenie. Ani si neviete predstaviť aká som bola šťastná, že sa mi konečne splnil sen. Alexinko je bezpapierový jorkšírsky teriér, ktorý sa narodil 16.10.2005 a ku mne prišiel ako malé osemtýždňové šteniatko. Ale s prvým ránom prišlo prekvapenie. Alex ledva chodil, často padal a veľakrát si pri tom udieral hlavičku. Náš veterinár vtedy ešte nemal rontgen, tak nás odporučil do Bojníc. A vtedy to prišlo: voda v mozgu, dávam tomu psovi maximálne rok života, chcete ho dať uspať? Tak či tak sa z toho nedostane. Bola som absolútne mimo, za tých pár mesiacov, čo bol Alexinko so mnou si ma absolútne získal. A tak sme si ho nechali a začali sme si užívať posledný rok života.
Avšak nastala zmena. Alexinko chôdza sa zlepšovala zo dňa na deň, sem-tam dokonca poskočil a pobehol. Začal byť strašne živý, i keď stále nepobehol ako normálny psík. Ale strašne rád sa učil a to ma prinútilo začať s ním niečo robiť. Cez základnú poslušnosť sme sa dostali k trikom, dogdancingu, obedience, začali sme cvičiť v partii ľudí so psami (niečo ako cvičák) a Alexinko hviezdil. Všetko zvládal rýchlo, presne s radosťou, jednoducho krásny pohľad. Boli sme aj na jednom seminári, kde nebol síce úplne taký ako na cvičáku ale aj tak som na neho bola hrdá. Plánovali sme veľa kynologických akcií, chcela som sa venovať súťažne dogdancingu, no Alexinko si poleptal papuľku a eltete, že nešiel na infúzku.
A od tej doby to s ním išlo zase dole vodou. Už som sa pripravovala na to, že oňho nadobro prídem. A tak ma napadla ešte jedna vec a k Alexinkovi sme začali plánovať psiu kamošku. Chcela som ju doniesť až cez leto 2009 ale láska na prvý pohľad ma presvedčila a doniesla som si Veny. S jej príchodom nastala veľká zmena. Alexinko opäť chodí, behá, teší sa, je to zase môj zlatučký havinko, ktoreho tak veľmi ľúbim. Nebudem ho už trápiť výcvikom, nechávam mu jeho psiu prirodzenosť a vidím, že je tak veľmi šťastný.
Keď sme sa Alexinka rozhodli dať vykastrovať (kryptochid), rozhodla som sa zistiť čo mu v skutočnosti je. A tak sa Alexinkovi robil rotgen chrbtice a prišla odpoveď: dva zrastené stavce na chrbte a druhá otočená.Preto značne obmedzená chôdza.
A aký Alexinko vlastne je? Veselý psík, ktorý miluje maznanie, kradnutie mojich ponožiek, trhanie plyšákov, papanie, spanie, trávičku, kúpanie. Denno-denne vidím, ako statočne bojuje so svojim hendikepom a ja si ho za to nesmierne vážim. Je to moje zlatíčko, na ktoré nedopustím. I keď nie som človek, nejako extra zamilovaný do jorkov, tento havinko si ma získal. Vždy bude pre mňa ten prvý a najúžasnejší a pevne verím, že jeho problémy sa nebudú vracať a ešte aspoň 10 rokov bude stáť po mojom boku.